Sebadenitída alebo seboceózna adenitída

Sebadentidída alebo sebocézna adenitída sa vyskytuje najmä u mladých dospelých psíkov s vypadanou srsťou, ktorá im vôbec nedorastá, najmä u plemien ako akita inu alebo pudel.

Sebadenitída patrí medzi idiopatické, imunitne sprostredkované aj genetické ochorenie, vyskytujúce sa u mladých dospelých jedincov, prípadne u jedincov v strednom veku. Toto ochorenie bolo popísané u psov, mačiek, králikov, koní, ale aj u ľudí.

VÝSKYT

Predispozíciu na toto ochorenie majú hlavne plemená akita inu a pudel, u nich sa toto ochorenie prenáša genetikou, preto sa odporúča týchto jedincov vyradiť z chovu. Týmto ochorením môžu trpieť aj beagle, belgický ovčiak, jazvečík, anglický špringer španiel, nemecký ovčiak, miniatúrny pinč, samojed alebo vyžla. Zaujímavosťou je, že sebadenitídou trpia častejšie samce, ako samice.

KLINICKÉ PRÍZNAKY

Pacienti sú väčšinou nesvrbiví, charakteristická je prítomnosť folikulárnych odliatkov (zlepená, vysušená srsť, ktorá neskôr opadáva). Ochorenie je často spojené so zápalom zvukovodu, alebo sekundárnou infekciou kvasinkového alebo bakteriálneho charakteru.

DIAGNOSTIKA

Pre diagnostikovanie tohto ochorenia je potrebné najprv vylúčiť klinicky iné ochorenia ako ektoparazity, dermatofytózu, kvasinky, sekundárnu infekciu. Na potvrdenie tejto diagnózy sa využíva jedine histopatológia z biopsie kože, čím sa dokáže absencia mazových žliaz, čo je pre toto ochorenie charakteristické.

TERAPIA

Zvyčajne sa používa lokálna aj celková terapia a to v podobe šampónovania, zábalov, doplňovania vitamínov, mastných kyselín a cyklosporínov. Kortikoidy sú v tomto prípade neúčinné a bez efektu.

PROGNÓZA

Prognóza tohto ochorenia je otázna. Ak nám pacienti reagujú na terapiu, tak už do 4 mesiacov by malo byť pozorované zlepšenie, ale aj napriek tomu je terapia celoživotná a závisí vždy od majiteľoch, či sú do nej ochotní investovať čas a peniaze. Nie je vylúčené pridruženie sekundárnych ochorení.